Výskumníci našli prvý dôkaz, že meditácia je schopná zmeniť fyzickú štruktúru mozgu. Snímky mozgu doložili, že skúsení meditátori majú hrubšiu mozgovú kôru v oblastiach zodpovedajúcich za pozornosť a spracovanie zmyslových vnemov. Prekvapivé je, že hoci vekom sa kortex (=sivá mozgová hmota) stenčuje, u starších ľudí bolo toto zhrubnutie výraznejšie než u mladých.

Meditácia teda dokáže ovplyvniť hrúbku sivej mozgovej kôry v oblastiach zodpovedných za kognitívne a emocionálne spracovanie a pocit blaha. Je to ako so zhrubnutím časti mozgu zodpovednej za hudbu u hudobníkov alebo vizuálnou a motorickou oblasťou mozgu u žonglérov. Skrátka, štruktúra dospelého mozgu sa mení opakovanou praxou. Aj hĺbka meditácie sa dá merať - spomalením dychu. Najhlbšia meditácia vedie k najhlbším zmenám v mozgu.

Pre začiatočníkov je rozumné začať so základnou budhistickou meditáciou, zbavenou mantier a “ommm”. Jednoducho počas meditácie sa sústredíte miesto vlastných myšlienok na zmyslové vnemy. Keď začujete zvuk, tak ho počúvate a nerozmýšľate o ňom. Keď vám “zaspí” noha, jednoducho zaregistrujete fyzické pocity. A ak tam nie je nič, čo by ste mohli vnímať, tak sa sústredíte na svoj dych.

Pri takomto postupe sa naučíte vypínať nekonečný vnútorný monológ, ktorý inak beží vo vašej hlave. Prestanete sa znervózňovať dumaním o najbližších termínoch a štandardoch kvality a naučíte sa žiť v danom okamihu. Stres sa stane bezpredmetný. A výhodou je, že takúto meditáciu si dokážete urobiť hocikedy a hocikde.

Pre úspech v meditácii platí niekoľko pravidiel:

1. Neočakávajte hneď zázračné vnemy a vízie. Meditácia slúži na to, aby nás doviedla k sebe samým a naučila nás načúvať hlasu nášho podvedomia, našej vrodenej intuícii. Všetky ostatné veci ako zostrenie mysle a zmyslov sa dostavia neskôr.
2. Nenúťte sa do bezmyšlienkovitosti a vyprázdnenia hlavy. Spočiatku, ak sa dostaví vnútorný monológ, jednoducho ho vezmite na vedomie a preneste pozornosť na niečo iné. Postupom času zmeť myšlienok v hlave utíchne sama.
3. Nestačí meditovať, podľa poznatkov z meditácie treba aj konať. Môžeme si počas meditácie vyžiadať radu nášho podvedomia, ale pokiaľ ju nezačneme aj realizovať, naučíme podvedomie, že mu nenačúvame. S postupom meditácie zistíme, že naše sny začínajú mať čoraz väčší dopad na naše vedomie.
4. Keď si raz niečo od podvedomia zažiadame, nemali by sme to očakávať hneď a zaraz. Nemali by sme špekulovať nad tým, ako to dostaneme. Tým by sme len obmedzili možnosti, ktoré naše podvedomie má k dispozícii a o ktorých my nevieme vôbec nič. Preto je oveľa rozumnejšie zabudnúť na svoju túžbu a prenechať pole podvedomiu, aby sa postaralo, že sa zhmotní v našom živote. Veci neprichádzajú okamžite a neprichádzajú bez snahy. Ale snahu nesmieme riadiť my, musí ju riadiť naše podvedomie.

Keď sa naučíme nevyžadovať a dôverovať, necháme sa aj ľahšie viesť a naučíme sa vidieť všetky šance, ktoré nám svet okolo nás ponúka.